Podľa psychológov je hra pre dieťa ako práca pre dospelého. Deti jednoducho potrebujú hračky. Nikto netvrdí, že by si deti mali vystačiť s jedným dreveným autíčkom a handrovou bábikou. Nežijeme v dobe núdze. Platí však, že jedna kvalitná hračka je lepšia ako desiatky nekvalitných. Čo by dobrá hračka mala deťom ponúknuť?
Veľa rodičov či starých rodičov kupuje hračku z dvoch dôvodov – chcú dieťa potešiť a zároveň chcú, aby sa chvíľu pohralo aj samo, nech sa môžu venovať svojim povinnostiam. Nová hračka je vždy istota, načas určite zaujme. Takže jednu kúpime v pondelok, ďalšiu v stredu a keď v piatok opäť potrebujeme čas pre seba – vyrieši to hračka. „Priveľa hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa, prípadne aj učiť sa rozprávať,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová.
Ako teda vyberať správnu hračku?
Dobrá je vnímavá hračka, ktorá okrem požiadaviek na kvalitu, zdravotnú neškodnosť a ekológiu spĺňa kritériá podpory rozvoja tých schopností a zručností, ktoré sú v konkrétnom veku dieťaťa práve aktuálne. „V ranom veku, kedy dieťa spoznáva svet cez svoje zmysly, sú vhodné senzomotorické hračky. Dôležitá je rôznorodosť, farebnosť a, samozrejme, kvalita materiálu, z ktorého sú vyrobené,“ radí psychologička. Do šiestich mesiacov rozvíjajú potenciál dieťaťa hračky, ktoré sa dajú stláčať a cmúľať, ľahké hrkálky, loptičky či zrkadielka.
Tak ako dieťa rastie, rastie aj jeho chuť objavovať a spoznávať svet. To sa prejavuje už od polroka, kedy chce drobec všetko chytiť, ochutnať, vyskúšať. Baví ho vkladať veci do nádoby a potom ich vysýpať. Napodobňuje zvuky a učí sa chodiť. V období okolo jedného roka sú vhodné hračky, ktoré sa dajú stláčať, a také, ktoré rozvíjajú hrubú aj jemnú motoriku. „Veľmi vhodné sú hračky podnecujúce symbolickú hru na ,akožeʽ. Sú to detské napodobeniny bežných predmetov, s ktorými si dieťa pri hre precvičuje to, čo zažíva a vníma vo svojom okolí. Ide o predmety ako fúrik, kosačka, metla, kuchynské náčinie, náradie, figúrky a podobne. Vďaka nim sa vo vývoji posunie zase ďalej,“ hovorí detská psychologička Zuzana Palenčárová. Zabúdať by sme nemali ani na vkladačkové puzzle či čítanie jednoduchých rozprávok.
Hrajme sa na…
„V detskom vývoji majú významné miesto rolové hry, pri ktorých si dieťa skúša stať sa čímkoľvek a kýmkoľvek mu napadne. Fantázia nekladie žiadne obmedzenia,“ konštatuje detská psychologička. Pre trojročných odporúča odborníčka detské hudobné nástroje, hračky, ktoré vydávajú zvuky rôznych zvieratiek alebo hrajú pesničky, hračky na ťahanie, chýbať by nemali ani autá a bábiky či hračky, ktoré sa do nádoby dostanú iba vtedy, keď dieťa nájde správny otvor so správnym tvarom.
Opäť platí, že deti nemusia mať hračiek plnú izbu. Naopak. „Súčasné deti sú vystavené mnohým podnetom. Keď však chceme niečo urobiť pre rozvoj ich koncentrácie, je dobré nezavaľovať ich podnetmi, ale nechať ich v izbe iba s pár hračkami. To je najlepší tréning pozornosti,“ nabáda Viera Lutherová.
Vnímaví rodičia, vnímavé hračky
Rodičia Fodorovci, keď boli ich synovia menší, riešili záplavu nie vždy kvalitných hračiek v obchodoch plných licencovaných značiek. Tie boli „obrandované“ obrázkami či postavičkami z filmov a rozprávok, ktoré deti videli v reklamách. Chceli však pre svojich synov vybrať hračky, ktoré spĺňajú isté kritériá. Predovšetkým im šlo o podporu vývinu a napredovania detí, rovnako im záležalo na tom, aby hračky pochádzali od výrobcov, ktorí kladú dôraz aj na bezpečnosť, ekologickosť a udržateľnosť materiálov. Preto sa rozhodli vyriešiť to po svojom. Založili si firmu Toyeto s ponukou vnímavých hračiek pre celú rodinu. „Som zástancom kvalitnej, dobrej vnímavej hračky. Jednej, ktorá možno stojí viac, no skrýva v sebe veľa možností na hru. O niekoľko mesiacov k nej môže pribudnúť ďalšia kvalitná hračka. Dômyselná a urobená tak, že keď z nej dieťa vyrastie, neskončí niekde na smetisku, ale ďalej sa bude dediť,“ uvádza Veronika Fodorová, spolumajiteľka hračkárstva Toyeto.
Bezpečnosť na prvom mieste
Hoci bezpečnosť hračiek by mala byť vždy prvoradá, my sme si ju nechali až na záver. Nechceme šíriť paniku. Všetky hračky, ktoré sú v kamenných obchodoch a e-shopoch, by mali prejsť certifikáciou podľa európskej legislatívy na potvrdenie toho, že sú skutočne bezpečné, neobsahujú zdraviu škodlivé látky, napríklad ftaláty, sú vyrobené zo stabilných a odolných materiálov, ktoré sa overeným, a teda bezpečným spôsobom lámu, trhajú alebo rozbíjajú. ALE! Toto sa nevzťahuje na hračky predávané kade-tade po trhoviskách, na jarmokoch či kolotočoch. Dokonca ani všetky hračky v obchodoch nie sú skutočne otestované, hoci na sebe majú visačku s veľkými písmenami CE. Podľa zistení kontrolórov, ktorí preverujú hračky v obchodoch, až 35 % z nich nespĺňa bezpečnostné normy EÚ. Ako uvádza Slovenská obchodná inšpekcia, na hračkách často chýba niekoľko povinných údajov, najčastejšie označenie minimálneho veku dieťaťa, pre ktorý je hračka určená. Bez toho rodič (kupujúci) nemôže poznať stupeň rizika hračky.
Okrem častého zistenia obsahu malých častí, ktoré môžu pre dieťa predstavovať riziko zadusenia, býva v skúšobni na mnohých vzorkách zistené aj neplnenie ďalších bezpečnostných požiadaviek – napríklad šnúrky na hračkách alebo hladina hluku, ktorý hračka vydáva. A to sme ešte nespomínali obsah migrujúcich častíc ťažkých kovov – antimónu, arzénu, bária, kadmia, chrómu, olova, ortuti a selénu. Aj tie inšpektori v hračkách nachádzajú!
Nie je na škodu, ak ste sa práve vyplašili. Pri výbere hračiek treba byť naozaj pozorný a oko z detí by sme nemali spúšťať ani vtedy, keď sa s nimi hrajú.
Príbeh hračky
Kto chce vychovať dieťa, ktoré sa dobre správa k sebe, k druhým a k svojmu okoliu, by mal pri výbere uprednostňovať hračky, ktoré majú príbeh iného druhu. „Podľa mňa je úžasné, keď dieťa vie, že výrobca jeho obľúbenej stavebnice používa na jej výrobu iba drevo, ktoré rastie v jeho okolí, a za každý použitý strom zasadí dva nové. Alebo že plyšového psíka, ktorého miluje odmalička, nevyrobili v továrni bez mena deti v Číne, ale vo Francúzsku vo výrobnom družstve s päťdesiatročnou tradíciou a návrh naň nakreslila päťročná Annamaria,“ hovorí V. Fodorová. A prečo je príbeh dôležitý? Pretože učí. Vytvára kontext. Súvislosti. A jeho poznanie môže byť pre rodičov zároveň zárukou bezpečnosti hračky.
