Ako to, že niektorí ľudia vo svojom osobnom aj pracovnom živote zažívajú neustály progres, zatiaľ čo iní neustále opakujú tie isté chyby? Rozdiel spočíva v ich prístupe k prekážkam a výzvam. Prvá, úspešnejšia skupina, pristupuje k životu s otvorenou mysľou, dychtivo sa učí a je ochotná pripustiť svoje omyly. Druhá skupina by za svoju (ne)pravdu dokázala položiť aj život…A presne v tom je ten zásadný rozdiel.
Vo väčšine prípadov uzavretí ľudia nikdy nepripustia, že by ich myseľ mohla byť uzavretá. V skutočnosti predstavuje rozdiel ich vnímanie otvorenosti.
Miera, na základe ktorej sa osobnostne rozvíjate, závisí od toho, do akej miery pripúšťate váhu nových myšlienok, ktoré sa vám nepáčia alebo ich jednoducho nemáte radi. Vloženie dôvery do rúk správneho mentora vás popoženie dopredu, rovnako ako vás dôvera v nesprávneho človek môže poslať o pár krokov späť. Lenže: ako môžete povedať v ktorom tábore sa nachádzate? Čo vás uisťuje, že ste ovplyvnení správnou skupinou ľudí? Rozdiel môžete rozlíšiť na základe týchto bodov.
Konfrontácia názorov
Ľudia s uzavretou mysľou nechcú, aby ich postoje a názory boli konfrontované. Typická je ich frustrácia, keď s nimi iná osoba nesúhlasí (namiesto zvedavosti prečo nesúhlasí).
Týchto ľudí viac zaujíma to, aby dosiahli svoje, než to, aby dosiahli čo najlepšie. Nekladú otázky, chcú vám dokázať, že sa mýlite, bez ohľadu na to aby vás poznali.
Ľudia s otvorenou mysľou sa oveľa viac zaujímajú o príčinu nezhôd. Chápu, že vždy existuje možnosť, že by sa mohli mýliť a že zváženie a pochopenie druhej osoby stojí trochu času. Nezhody v názoroch vnímajú ako možnosti rozšírenia vlastných vedomostí. Otázky ich nerozčuľujú, skôr chcú určiť koreň rozporu a porovnať ho so svojimi (správnymi/nesprávnymi?) predstavami o danej veci. Uvedomujú si, že je správne meniť názor, keď niekto iný vie niečo, čo oni nevedia.
Názory vs. otázky
Ľudia s uzavretou mysľou majú tendenciu robiť závery namiesto toho, aby sa pýtali. Sú to tie typy, ktoré nástojčivo vnucujú svoje názory a nikdy sa na názor nepýtajú druhých (hoci by ten ich mohol obohatiť). Uzavretí ľudia premýšľajú ako by vyvrátili myšlienku druhého namiesto toho, aby sa snažili o jej pochopenie.
Ľudia s otvorenou mysľou pripúšťajú, že by sa mohli mýliť, a ich otázky nie sú len formálne, ale skutočné a úprimné. Pripúšťajú, že ich názor nie je viac ani menej hodnotný ako názor iných. Sú zvedaví na odlišné postoje iných ľudí a citlivo ich porovnávajú s tými svojimi.
Porozumenie
Uzavretí ľudia sa oveľa viac sústreďujú na to, aby boli pochopení, než aby oni pochopili druhých. Akési „predvolené“ ľudské správanie ponúka rýchlu odpoveď. Ak s niekým nesúhlasíte, aká je jeho reakcia? Osoba s uzavretou mysľou nepripustí, že s ňou nesúhlasíte, že sa možno mýli. Bude predpokladať, že veci nerozumiete, nie že s ňou nesúhlasíte.
Otvorení ľudia cítia doslova nutkanie nazrieť na vec očami druhých. Keď nesúhlasíte s otvorenou osobou, tá sa začne domnievať, že niečomu nerozumie a rýchlo vás požiada, aby ste jej vec vysvetli po svojom, aby vaše vysvetlenie mohla skonfrontovať so svojimi vedomosťami a názormi.
Môžem sa mýliť, ale…
Myšlienkovo uzavretí ľudia majú tendenciu hovoriť veci ako „Mohol by som sa mýliť…ale tu je môj názor“. To je klasická replika, ktorú môžete počuť neustále. Ide o perfektné gesto, ktoré umožňuje ľuďom držať si svoj názor, zatiaľ čo samých seba podvedome presvedčujú o svojej otvorenosti. Ak sa vaše vyhlásenie začína slovami „Mohol by som sa mýliť…“, mali by ste pokračovať otázkou a nie tvrdením.
Na druhej strane, otvorení ľudia dokážu vycítiť správnu chvíľu kedy spraviť vyhlásenie a kedy položiť otázku.
Proste buď ticho
Uzavretí ľudia zabraňujú ostatným v prejave. Nemajú (nechcú mať) čas rozoberať to, o čom sa už hovorilo. Nechcú počuť žiadny iný hlas okrem svojho.
Ľudia s otvorenou mysľou majú vždy väčší záujem počúvať ako hovoriť. Okrem toho si všímajú okolie a reagujú napr. takto: „Soňa, všimla som si že si ticho. Chcela by si sa podeliť o svoj názor?“
Len jedna sa dostane dnu
Uzavretí ľudia majú zväčša ťažkosti udržať v pri konverzácii v mysli dve (protichodné) myšlienky. Na túto situáciu pasuje skvelý citát od Charlie Mungera: „Ľudská myseľ je ako ženské vajíčko. Keď sa dnu dostane jedna spermia, vajíčko sa „vypne“, aby sa tie ďalšie dnu už nedostali“. Je v ľudskej povahe zatvoriť myseľ okolo myšlienok, ktoré nám pasujú. No nie je to ideálny spôsob ako premýšľať a učiť sa.
Ľudia s otvorenou mysľou berú do úvahy ostatných bez toho, aby stratili svoju schopnosť premýšľať – môžu v hlave držať dve a aj viac konfliktných konceptov a hodnotiť ich každý zvlášť alebo navzájom.
Pokora
Uzavretí ľudia vo všeobecnosti nemajú hlboký zmysel pre pokoru. Kedy človek nadobúda pokoru? Zvyčajne keď zlyhá a keď nechce, aby sa to opakovalo. Otvorení ľudia majú mnoho takýchto skúseností a ku všetkému teda pristupujú s určitým vedomím, že by sa mohli mýliť.
Každý sa nachádza niekde medzi stavom otvorenej a uzavretej mysle. Je to prirodzené a normálne, rovnako ako určitý hodnotový rebríček, ktorý sa s otvorenou mysľou skrátka nedá a nemôže vnímať. Ak vám niekto ponúkne obed zadarmo, je ok, ak ste voči takejto ponuke skeptickí. Ak vás chce niekto nalákať na podvod s tým, že „o tom sa aj tak nikto nedozvie“, tiež sa neoplatí v takejto ponuke vŕtať, pretože najlepším riešením je jednoznačné (zamietavé) stanovisko. V niektorých otázkach skrátka tkvie v múdrosť v uzavretej mysli. Umením je rozlíšiť o ktoré momenty ide.
