Prežili nevšedné životy, mnohé z nich sú držiteľkami obdivuhodných rekordov a inšpirujú generácie po celom svete. Dámy z nášho mini seriálu sa rozhodne vymykajú dávno prežitým predstavám a názorom, že miesto ženy je za sporákom. To určite platilo aj o Grace Hopper, americkej vedkyni a prvej počítačovej programátorke.
Prvá misia – ako funguje budík
Grace sa narodila v New Yorku ako najstaršie z troch detí. Od detstva vynikala zvedavosťou, ktorá jej ostatne vydržala celý život a práve vďaka nej sa zapísala do dejín ľudstva. Túto jej vlastnosť asi najlepšie ilustruje príbeh z útleho detstva Grace, keď ako 7 ročná chcela zistiť ako funguje budík. Skôr, než jej matka zistila čo sa deje, rozmontovala malá Grace sedem budíkov. Odvtedy jej na „hranie“ musel stačiť jeden.
Kariéra na univerzitách
Ako 22 ročná získala bakalársky titul z matematiky a fyziky a o dva roky na to, v roku 1930, ukončila druhý stupeň vysokoškolského štúdia na prestížnej univerzite v Yale. Tým však svoju univerzitnú kariéru zďaleka neskončila. V roku 1934 získala pod vedením nórskeho matematika Øystein Oreho doktorát, docentkou sa stala o sedem rokov neskôr.
Na armádu príliš stará a ľahká?
Na začiatku II. svetovej vojny sa Grace snažila dostať do vojenského námorníctva, no neúspešne. Nespĺňala vekové kritériá (mala „už“ 34 rokov) a okrem toho nespĺňala ani váhový limit 54kg (Grace vážila 40kg). Okrem toho jej prácu matematičky a fyzičky na Vassar Collage vojenské kruhy vyhodnotili ako veľmi prospešnú pre vojnové úsilie USA. Napriek tomu sa ale do armády predsa len dostala – bola členkou ženskej záložnej námornej jednotky Waves.
Spolupráca s H. Aikenom
Výcvik Grace absolvovala na Smith Collage v Northamptone, získala hodnosť poručíčky a bola pridelená k projektu na Harvardovej univerzite. Spolu s legendárnym fyzikom Howardom Aikenom tu pracovali a vyvíjali koncept prvého elektromechanického počítača na svete. Stroj dostal názov Mark I, vážil viac ako 5 ton a do pamäte bol schopný uložiť 72 čísel. Operácie ako násobenie, sčítanie a odčítanie mu trvali rádovo niekoľko sekúnd.
Žiadosť do námorníctva opäť zamietnutá,
Hopper sa napriek vedecky hodnotnej práci stále nevzdávala kariéry v „ozajstnom“ námorníctve a žiadala o preradenie aj na konci vojny. Mala však už 38 rokov a z vekových dôvodov bola odmietnutá. Pokračovala teda v práci pre rezervné sily námorníctva až do roku 1949. Medzitým dokonca odmietla profesúru na jej materskej Vassar Collage v prospech výskumnej práce pod dohľadom námorníctva.
Môžu počítače rozumieť angličtine?
Prelomovým rokom jej života sa stal rok 1949, kedy Grace začala pracovať pre Eckert-Mauchly Computer Corporation na vývoji UNIVAC I, prvého komerčného počítača v USA. Keď Grace prišla s nápadom, že programovací jazyk pre počítač by mal pozostávať z anglických slov, bola veľmi rýchlo uzemnená názorom, že počítače angličtine nerozumejú. Nápad sa ujal až po tom, čo korporáciu prebrala pod svojou krídla Remington Rand Corp. Programovací jazyk dostal názov COBOL a pracoval na princípe prekladu príkazov v angličtine do strojového kódu.
Skvelé nápady
Okrem implementácie myšlienky programovacieho jazyka COBOL sa Grace zasadila aj o decentralizáciu databázových systémov v úradoch ministerstva obrany USA. Pomohla vytvoriť a zosieťovať systém počítačov, z ktorých ich užívatelia získali prístup k bežne dostupným údajom nachádzajúcim sa v sieti.
Najdlhšie slúžiaca žena v histórii námorníctva
G. Hopper odišla z námorníctva v roku 1966 s hodnosťou veliteľa vo veku 60 rokov, no viackrát sa do služby vrátila. Vďaka svojej práci pre vlasť stúpala na rebríčku hodností a vďaka osobitnému súhlasu Kongresu ostávala v aktívnej službe pre námorníctvo nad rámec povinného odchodu do dôchodku. Aj za to jej bola v roku 1985 udelená hodnosť rear admiral, ako jednej z nemnohých žien v americkom námorníctve. Do dôchodku definitívne odišla vo veku 79 rokov, 8 mesiacov a 5dní ako najdlhšie slúžiaca žena (5. v celej histórii) námorníctva USA. Po kariére v armáde sa venovala prednáškam a školeniu mladých ľudí, čo považovala za jednu z najdôležitejších poslaní vo svojom živote. Hovorievala: „Mladí ku mne prichádzajú a pýtajú sa: „Myslíte si, že to môžem urobiť?“ A ja som im vždy hovorila: „Skús to!“.
