Každý vzťah si prejde dobrými aj horšími obdobiami. Niektoré momenty ho ale doslova ničia. Jedným z nich je aj žiarlivosť, ktorá inak skvele fungujúci vzťah dokáže doslova zožrať zaživa.
Väčšinou to začína nevinne, túžbou žiarlivca byť v partnerovej blízkosti, vedieť o tom čo a kedy počas dňa robí a podobne. To ešte môžeme považovať za akúsi zdravú formu žiarlivosti, ktorá je vlastná skoro každému, komu na svojom partnerovi či partnerke záleží. Všetko však musí mať svoju mieru.
Stupňovanie intenzity
Zmena prichádza zákonite so stupňovaním intenzity žiarlivosti. Kráčate s partnerom po ulici, on pozdraví cudziu ženu a už to ide: „Kto to bol? Odkedy sa poznáte? Prečo sa na teba usmiala?“ Nepochopiteľné otázky, ktoré sú pre obeť žiarlivosti totálne nezmyselné, no žiarlivcovi prídu ako absolútne opodstatnené a dôležité.
Keď vysvetľovanie nepomáha
Často nepomáha vysvetľovanie ani upokojovanie. Žiarlivcov svet je postavený na celkom iných hodnotách. Ďalším jeho krokom je sondovanie sms správ a emailov a vyvodenie „spoľahlivých“ záverov z vypozorovaného. Žiarlivec si pritom neuvedomuje, že takýmto zneužívaním a prekrucovaním súkromia v tom druhom nevyvolá žiadaný pocity viny, ale len prehĺbi silnejúce odcudzenie.
Žiarlivca uspokojí pocit vlastníctva nad životom druhého
Príčina žiarlivosti tkvie často v nízkej miere sebadôvery žiarlivca. Žiarli, pretože si neverí vo vzťahu k vlastnému partnerovi. Podceňuje sa (neoprávnene) a obáva sa jeho straty, pretože by sa mohol nájsť niekto, kto je lepší, krajší, úspešnejší, atď. Preto sa žiarlivec snaží mať život svojho partnera pod kontrolou. Pocit vlastníctva nad partnerom potom pôsobí pre žiarlivca upokojujúco, veď všetko má (zdanlivo) vo svojich rukách.
Najhoršia forma – patologická žiarlivosť
Asi najhoršou formou žiarlivosti je tá patologická. Ide v zásade o chorobu, ktorá vyplýva z osobnosti patologického žiarlivca. Na to, aby žiarlil, nepotrebuje žiadny reálny podnet, stačia mu jeho predstavy. Akákoľvek snaha o vysvetlenie zo strany partnera končí bezvýsledne. Nie zriedka sa stane, že obeť žiarlivosti začne trpieť úzkosťou, depresiou a pochybovať o tom čo robí a či to robí správne. Tu sa však nevyhnutne musí včas dostaviť sebareflexia a reálne zhodnotenie situácie. Žiarlivosť si vyžaduje odborné liečenie, nie ďalšiu obeť.
